Medziplodiny

Medziplodiny (cover crops) sú plodiny vysievané v období medzi zberom hlavnej plodiny a siatím ďalšej, často cez zimu alebo letný úhor. Slúžia na:

1. Ochranu pôdy proti erózii — pokrývajú povrch v období dažďov a vetra.
2. Viazanie dusíka (strukovinové medziplodiny: vika, hrach, lupina) — baktérie Rhizobium fixujú vzdušný N₂.
3. Mobilizáciu živín — košatý koreňový systém vytiahne P, K z hlbších vrstiev.
4. Zvyšovanie obsahu organickej hmoty — biomasa zaoraná tvorí humus.
5. Boj s burinami a chorobami — rušivý vplyv na životný cyklus niektorých burín.
6. Viazanie CO₂ — uhlík v pôde je dlhodobo sekvestrovaný.

Typické druhy:

• Horčica biela — rýchla, lacná, dusíkofilná.
• Facélia — rýchly rast, vhodná do letného úhoru.
• Vika huňatá + žito — zimná zmes, vhodná pred jarnou plodinou.
• Ďatelina inkarnát — viazanie N, krmivo.
• Pohánka — pre letnú krátku medziplodinu.

V ČR sa medziplodiny v základnej celofarmovej ekoplatbe (2026) započítavajú do neprodukčných plôch s váhovým koeficientom 0,3; aspoň 2 % ornej pôdy však musia tvoriť iné neprodukčné plochy. Podľa českého štandardu podmienenosti DZES 6 je osiatie medziplodinou jedným zo spôsobov, ako po zbere hlavnej plodiny zabezpečiť pôdny pokryv. V rokoch 2015–2022 sa medziplodiny mohli započítavať do plôch v ekologickom záujme (EFA) v rámci greeningu, ktorý reforma SPP od roku 2023 zrušila.