Korec

Korec je historická česká jednotka plošného obsahu, etymologicky odvodená od korca ako objemovej miery obilnín (asi 93 litrov). Korec pôdy = plocha, na ktorú sa vyseje 1 korec osiva.

Štandardizovaný český (pražský) korec: 2 877,32 m² = 28,77 a ≈ 0,288 ha.

Regionálne varianty:

• Pražský korec: 2 877 m² ≈ 0,288 ha (oficiálne od r. 1764)
• Moravský korec: variabilný, 1 920–2 880 m² (0,19–0,29 ha)
• Sliezsky korec: 2 877 m² (zjednotený s pražským)
• Veľký korec (lesný): niekedy až 5 754 m² (= jedno jutro)

Vzťah k ďalším historickým jednotkám:

• 1 jutro = 2 korce (po 1 800 štvorcových siahach + regionálne zaokrúhlenie)
• 1 strych = 1 korec (synonymum v niektorých regiónoch, pozri Strych)
• 1 lán = 60–64 korcov ≈ 17–18 ha

V hospodárskej praxi:

• Drobné chalupnícke usedlosti: 2–4 korce (= 0,6–1,2 ha)
• Stredný statok: 20–40 korcov (= 5,8–11,5 ha)
• Sedliacky láník: 60+ korcov = 1 lán = 17+ ha

Prečo sa s korcom dnes ešte stretávame:

• Katastrálne zápisy do roku 1869 používajú korce a jutrá. Vklad starého zápisu pri dedičstve → stretnete sa s korcami.
• Rodinné kroniky a rozprávanie — „dedko mal 8 korcov pri potoku" = ≈ 2,3 ha.
• Pomiestne názvy — „Na korci", „Korecká lúka" sú v ČR rozšírené.
• Genealógia — gruntovné knihy a urbáre (16.–19. storočie) — výmery v korcoch/strychoch.

Praktické prevody:

• 1 korec = 0,2877 ha = 28,77 a = 2 877 m²
• 1 korec ≈ 0,711 akra
• 3,5 korca = 1 ha (zaokrúhlene)

Po zavedení metrickej sústavy (v Rakúsko-Uhorsku zákonom z roku 1871 s účinnosťou od 1876) bol korec oficiálne nahradený hektárom a árom. Dnes nemá právnu platnosť ako jednotka, ale staré zápisy zostávajú právne relevantné.

Pozri tiež Strych (synonymum v niektorých regiónoch), Jutro, Lán, Hektár (ha), Ar (a).